vnútorné parazity
preventívne odčervovanie je vždy jednoduchšie a lacnejšie, než liečba nakazenej mačky
Parazitálne ochorenie mačiek - vnútorné
Mačky, ako aj každé iné zviera alebo človek, sa môžu počas svojho života nakaziť rôznymi parazitmi.
Niektoré z nich sú špecifické len pre mačky, ale väčšina parazitov je záležitosťou aj iných cicavcov a môžu byť prenosné aj na človeka.
Preto je veľmi dôležité, aby sme mačky, žijúce s nami v jednej domácnosti, alebo okolo nášho domu a v záhrade, pravidelne proti parazitom chránili a v prípade, že sa naša mačka už nakazila, je potrebné ju čo najskôr začať liečiť a parazitov ju tak zbaviť.
Vnútorné parazity môžu obťažovať naše mačky tak ako vonkajšie parazity a môžu byť pri veľkom premnožení pre mláďatá a oslabené jedince nebezpečné.
Vnútorný parazit potrebuje vždy medzihostiteľa, teda celý jeho vývin neprebieha v organizme mačky, ale v nej dospieva a množí sa. Poznáme akútny a chronický stav napadnutia vnútornými parazitmi. Pri malom množstve sa prítomnosť parazitov nijako neprejavuje, mačka má vlastné obranné mechanizmy, ktorými parazita obmedzuje, takže parazit prežíva v latentnom stave. Tiež existuje veková rezistencia.
Liečba: - vždy najprv určiť druh parazita - to je ideálny stav, ale sú aj širokospektrálne prípravky na ich likvidáciu.
Preventívne ošetrenie - dávka musí byť dostatočná, inak sa vyvinú rezistentné kmene, ktoré už na prípravok nereagujú. Všeobecne platí - lepšia prevencia než liečba
Najčastejšie vnútorné parazity
1. Škrkavky. U mačiek sa vyskytujú 2 druhy: mačacia a šelmia, v dospelosti meria 6-10 cm a podobá sa bielemu alebo krémovému drôtiku ( drôtovec).
Rozmnožovací cyklus: vajíčka sú vylúčené s výkalmi, kde dozrievajú ( pri izb. teplote 14 dní, v chladnejšom prostredí až 4 týždne. Mačka sa opätovne nakazí olizováním pri hygiene a následným prehltnutím zrelého vajíčka. V jej zažívacom trakte sa uvoľnia larvy, ktoré migrujú krvným riečišťom do pľúc. Mačka kašlaním a následným prehltnutím pomôže larvám zpäť do tenkého čreva, kde škrkavky dospejú a produkujú ďalšie vajíčka. Ak sa časť migrujúcich vajíčok uchytí vo svalovine alebo v iných orgánoch mačky, nemožno ich zlikvidovať antiparazitikom. Ak má mačka mačiatka, vplyvom hormónov sa tieto spiace larvy aktivujú, migrujú do mlieka a tak sa nakazia mláďatá. Mačiatka sú na parazita citlivejšie, sú vychudnuté, majú matnú, nekvalitnú srsť a zväčšené bruško. Vracanie, hnačky, kašeľ - niekedy aj úhyny.
Vo výkaloch nachádzame aj dospelcov.
Liečba: odčervenie 2x po 14 dňoch - cyklus rozmnožovania.
Preventívne odčervujeme mačiatka od veku 3 týždňov až do 3. mesiaca každých 14 dní. Dospelých 2x - 4x do roka, podľa spôsobu chovu. Ak má mačka prístup do vonkajšiej voliéry, alebo chodí voľne von do záhrady, odčervujeme častejšie.
2. Pásomnica. Veľmi často sa vyskytujúci parazit, ktorým sa nakazia mačky všetkých vekových kategórií, hlavne tie, ktoré sa pohybujú aj vonku. Príznaky nakazenia nie sú výrazné, ak je mačka v dobrej kondícii, záleží aj na množstve a druhu pásomnice. Časti pásomníc sú viditeľné na povrchu trusu, ale pretože mačky väčšinou výkaly dobre zahrabávajú, nemusí si chovateľ ničoho všimnúť.
Rozmnožovací cyklus: Prebieha cez jedného alebo viacero medzihostiteľov. Bez nich nie je možný vývoj pásomnice a ani nakazenie ďalšieho jedinca.
Človek sa nemôže nakaziť pásomnicou od mačky, pretože medzihostitelia nie sú jeho potravnou zložkou. Najčastejšia je pásomnica psia a nachádza sa všade, kde sa vyskytujú blchy, pretože tie sú hlavnými medzihostiteľmi parazita. Zrelé články pásomníc, ktoré sa podobajú na semiačkom uhoriek alebo zrnkom ryže, obsahujú veľké množstvo vajíčok, ktorými sa blcha nakazí. V nej pokračuje pásomnica vo vývine. Keď mačka, ako konečný hostiteľ, takúto blchu prehltne (napríklad pri čistení kožušteka), vajíčka pásomnice dokončia v čreve vývoj a dospelé žijú v tenkom čreve, kde odoberajú dôležité živiny.. Pri veľkom množstve pásomníc mačka chudne, nemá kondíciu a má nekvalitnú srsť. Mačiatka sa môžu nakaziť prehltnutím nakazenej blchy pri pití mlieka od matky. Ďalší druh pásomnice má ako medzihostiteľa myši, potkany alebo zajace, od ktorých sa mačka môže nakaziť, keď ich v surovom stave konzumuje . Preto sa týmto druhom pásomnice nemôže nakaziť mačka, ktorá nemá prístup do vonkajšieho prostredia.
Liečba: Doporučuje sa preventívne 2x - 4x ročne odčerviť hlavne tie mačky, ktoré žijú aj vonku a občas niečo ulovia. Ak nákazu podchytíme včas, jej liečba je rýchla, bezpečná a účinná.
3. Toxoplazmóza. Najznámejšia a najdiskutovanejšia zoonóza vo vzťahu mačka - človek.
Jeho konečným hostiteľom je mačka a mačkovité šelmy. K tejto infekcii je vnímavá väčšina teplokrvných živočíchov.
Len u konečných hostiteľov dochádza k ukončeniu vývoja a rozmnožovaniu cýst tohto parazita, ktoré je zakončené vylučovaním nových oocýst. Medzihostiteľom môže byť akýkoľvek teplokrvný živočích, teda aj človek. V ich organizme dochádza k nepohlavnému rozmnožovaniu a k vytváraniu tkáňových cýst, ktoré ostávajú v organizme. Nákaza má väčšinou u mačiek bezpríznakový (latentný) priebeh, záleží na kondícii a odolnosti napadnutého organizmu. Pri akútnom priebehu sa môžu u mačky objaviť ťažké hnačky, teplota, výtok z očí a nosu, aj zápal pľúc. Potvrdením ochorenia je prítomnosť oocyst vo výkaloch mačiek, čo vyšetrením overia veterinári, alebo serologický test.
Zistenie protilátok neznamená, že je mačka chorá, len, že s nákazou prišla niekedy do styku a organizmus si vytvoril
protilátky ( ako pri očkovaní). U mačiek, ktoré už týmto ochorením prešli a vyliečili sa je malá pravdepodobnosť opakovania a udržiavania nákazy. Mačky žijúce v uzavretých priestoroch bez možnosti lovu , ktoré sú kŕmené tepelne upravenou , hlboko zmrazenou, prípadne komerčne vyrobenou potravou by nemali ochorieť.
Človek sa najčastejšie nakazí konzumáciou surového, nepremrazeného mäsa, alebo kontamináciou znečistenými rukami ( deti na pieskovisku). Priame nakazenie od chorej mačky je diskutabilné za predpokladu, že chovateľ dodržiava základné hygienické návyky a po manipulácii s trusom mačky si umýva si ruky.
PREČÍTAJTE SI SAMOSTATNÝ ČLÁNOK VENUJÚCI SA TEJTO PROBLEMATIKE - ŠTÚDIU O TOXOPLAZME
4. Kokcidióza. Je to pomerne početná a závažná skupina parazitov.
Toto ochorenie postihuje predovšetkým mačiatka a môže mať veľmi ťažký až fatálny priebeh. Choré mačiatka sú apatické, neprijímajú potravu, majú teplotu a hnačky. Bez včasnej liečby dochádza k dehydrataci a následnému úhynu. Dospelé mačky môžu ochorenie prekonať bez príznakov. Diagnóza je možná iba vyšetrením výkalov. Infekcii zabránime zkrmováním premrazeného alebo tepelne spracovaného mäsa. U voľne žijúcich a loviacich mačiek nemôžme infekcii zabrániť.
Rozmnožovací cyklus: Kokcídie sa množia väčšinou nepohlavne, ale pri mačkách sa vyskytuje aj pohlavné rozmnožovanie parazita, vtedy sa vytvárajú infekčné oocysty, ktoré sa vylučujú s výkalmi do prostredia. Ich prítomnosť sa dá zistiť iba pod mikroskopom. Mačka sa nakazí z prostredia, alebo zjedením pasívneho prenašeča, najčastejšie myši.
4. Pľúcne červy, tenkohlavec líščí, kapilárie,mechovci ,
srdcové červy a trichinelóza ( svalovec).
Sú to parazity, s ktorými sa v našej oblasti stretneme iba výnimočne.